Menu
  • NKP Fiľakovský hrad <i>(Foto: Z. Schnelczer)</i>
  • Budova Vigadó <i>(Foto: G. Illés)</i>
  • Kaštieľ Berchtoldovcov <i>(Foto: Z. Schnelczer)</i>
  • Mestský park <i>(Foto: Z. Schnelczer)</i>
  • NKP Farský kostol nanebovzatia Panny Márie a františkánsky kláštor <i>(Foto: Z. Schnelczer)</i>
  • Novohradské turisticko-informačné centrum <i>(Foto: Mesto Fiľakovo)</i>
  • Mestský úrad <i>(Foto: archív mesta Fiľakovo)</i>

Kontakty

Mestský úrad Fiľakovo
Radničná 25, 986 01 Fiľakovo
Tel., fax: +421-(0)47-4381001
Email: mesto@filakovo.sk

Úradné hodiny

Pondelok - Štvrtok:
7.30 - 11.30 / 12.30 - 16.00
Piatok: 7.30 - 11.30

Názvy mesta a hradu

1246 Filek, 1262 Fylek, 1348 Castrum Phylek, 1385 Oppidum Fylek, 1528 Filekwar. Ďalšie mená: Vilk, Villagkk, Vieleck, Filekinum, 1684 Villeck, 1685 Filleck, 1742 Filek, 1786 Fülek, Filakowo, 1863-1913 Filekow, 1920 Filakovo, 1938-1945 Fülek, 1948-1990 Fiľakovo, od roku 1991 Fiľakovo (slovensky) a Fülek (maďarsky).

Pôvod pomenovania

Matej Bel spomína legendu, podľa ktorej pastier Filek (Filep) a jeho pes Füles (Ucháň) našli poklad, z ktorého bol hrad vystavaný. Iná legenda hovorí, že hrad dal postaviť rytier Fulko (Folkuš) ako strážny objekt. Je však zrejmé, že hradné bralo bolo osídlené už dávno predtým. Na mape Claudia Ptolemaia nakreslenej pravdepodobne Agathodaemonom, v diele "Geografis hyfogesis" (150 n.l.) je zaznačené tzv. mesto jazygov Philecia, ktoré niektorí autori stotožňujú s Fiľakovom. Názov mesta je najpravdepodobnejšie odvodený z keltského slova Fulaku, ktoré znamená skrýšu, útočisko (polatinčené na 'Filekia'). Uvádza sa aj pomenovanie z osobného mena Filep (Filip).

kohary istvan
Koháry István

kresba le denta
Fiľakovo na kresbe franc. inžiniera J. le Dentu (1670)

História - archeologické nálezy z prehistorického obdobia

Veľké množstvo nálezov nájdených na území Fiľakova dokumentuje osídlenie tejto oblasti už v prehistorickom období.

Staršia doba kamenná - paleolit

600.000-10.000 pred n.l. - medzi najstaršie nálezy patria časti kostry z mamutov a kosti jaskynného medveďa (Prša, Šávoľ, Belina), malý kamenný nástroj - diskovitý oštep objavený v Prši. Tieto nálezy môžu byť dokladom prítomnosti neandertálca v tejto oblasti.

Mladšia doba kamenná - neolit
5000 - 3000 pred n.l. - V neďalekej Prši boli objavené črepy z keramiky bukovohorskej kultúry.

Neskorá doba kamenná - eneolit
3000 - 2000 pred n.l. - Z polohy Kistemető pochádza niekoľko črepov bližšie nedatovanej eneolitickej keramiky a z polohy Földvár (medzi Ratkou a Plešom) zlomky keramiky, čepeľovité škrabadlo a pazúrkovitý hrot.

Doba bronzová
2000 - 700 pred n.l. - Nálezy z územia mesta nie sú známe, ale na pustatine Báby sa našlo niekoľko črepov pilinskej kultúry. Významnou archeologickou lokalitou z doby bronzovej z obdobia pilinskej a kyjatickej kultúry sú Radzovce. Na polohe Monosa sa odkrylo pohrebisko s 1.334 hrobmi, v ktorých sa našlo viac ako 5.000 keramických nádob, drobné ozdobné a úžitkové predmety z bronzu, kosti a vzácny železný a zlatý predmet. Na sídlisku, ku ktorému patrilo pohrebisko boli odkryté pozostatky výrobných objektov, v ktorých sa odlievali a zhotovovali bronzové nástroje, zbrane a šperky.

Doba železná
Halštat a latén (700 - 0 pred n.l.) - Na námestí pred lekárňou sa pri výkopových prácach našiel črep z okraja nádoby pravdepodobne laténsky. Z Rátky a Prše sú známe hroby datované do 2. stor. pred n.l.

Doba rímska
(0 - 400 nášho letopočtu) - Pri hĺbení kanalizácie pri Malom cintoríne bol nájdený zlomok z rímskej keramiky tzv. terry sigillaty.

Včasný stredovek
V tehelni v blízkosti železničnej stanice na polohe "Szentfali" v r.1952 a 1953 sa pri ťažbe hliny porušili kostrové a asi aj žiarový hrob. V nich boli dve celé nádoby, črepy a železný nožík. Hroby aj s nálezmi sú datované do polovice 7. stor. Najznámejšou a zatiaľ jedinou preskúmanou avarsko-slovanskou lokalitou okresu je Prša. Z polôh Bérc a Borszeg pochádzajú predmety od mladšej doby kamennej až po stredovek, ale najpočetnejšie sú z obdobia slovansko-avarského osídlenia. Počas výskumu v r. 1948-54 sa tu odkrylo niekoľko pohrebísk zo 7. stor., 7.-8. stor., polovice 1O. stor. a z 11. stor. - spolu 143 hrobov. V starších hroboch mali mŕtvi pomerne bohatú výbavu - osobné šperky, mužské i ženské, ozdoby šiat - pracky, kovania opaskov, nožíky, niekoľko kusov zbraní a veľké množstvo keramiky. Mladšie hroby boli veľmi chudobné, mŕtvi mali pri sebe iba drobné ozdoby. Pri pohrebiskách sa odkrylo aj sídlisko z 8.stor.

Literatúra:

  1. Novohrad, Regionálna vlastivedná monografia, 2.diel: Historia
  2. Jozef Drenko a kolektív, Fiľakovo, monografia pri 750. výroči 1. písomnej zmienky o meste, MSÚ Fiľakovo 1996

História mesta a hradu do roku 1682

Fiľakovo a okolitá krajina Cerovej vrchoviny boli osídlené už v prehistorickom období, ako dokazujú mnohé nálezy. V 12. storočí už stála na hradnom vrchu pravdepodobne kamenná pevnosť (hrad s ochranným múrom a štvorbokou vežou, s drevenými palisádami a valom). Prvá písomná zmienka je z listu pápežovi z roku 1242, v ktorom je fiľakovský hrad spomínaný ako jeden z hradov, ktoré prežili tatárske nájazdy:

...Aj my sme čakali pomoc cirkvi, matky našej, aby sme pri dunajských prievozoch stáli zoči voči nepriateľom Kristovho mena a nebolo pomoci. Nakoniec, pretože Dunaj zamrzol, voľnou sa pre nich stala cesta a mohli prejsť k nám. A keď už prešli, so zlým úmyslom sa roztrúsili po krajine, aby dielo zla dokonali. Nás však dosť veľa bolo, a primerane vyzbrojení, utiahli sme sa do Stoličného Belehradu, Ostrihomu, Győru...a na druhej strane do Bratislavy, Nitry, Komárna, Fiľakova, Abaújváru a ďalších hradov a podobne opevnených miest.
(úryvok z listu Maďari pápežovi, 2. februára 1242)

Ďalší list z 10. januára 1246 hovorí, že kráľ Belo IV. odňal hrad aj panstvo lúpežnému rytierovi Fulkovi (Folkušovi) z rodu Kacsicsovcov (synovi Simona) a daroval ho svojmu hlavnému pohárnikovi Móricovi z rodu Pok. Fulko údajne zvonením lákal na hrad neštastníkov utekajúcich pred Tatármi, kde ich potom olúpil a zavraždil. Faktom je, že za vraždu príbuzného ho kráľ odsúdil na súboj. Vplyvní priatelia mu však vyprosili milosť. Napriek tomu ďalej vŕšiac zločin na zločin, razil falošné mince, urážal kráľa a plienil po okolí (zmasakrovanie obyvateľov Hatvanu). Kráľ, stratiac trpezlivosť, ho dal uväzniť a odsúdil ho na nahý súboj s obrneným rytierom. Fulko však so spoluväzňom zavraždil stráže a z väzenia ušiel. Nie však pred smrťou. Všetkými opustený spáchal samovraždu.
V roku 1423 Fiľakovo získava mestské privilégiá. Hrad vystrieda niekoľkých majiteľov a kastelánov: rytier Hartwig (1283), Majster Egyed, Matúš Csák Trenčiansky (1311-1321), Blažej Fónyi (od r. 1322), Kónya (od r. 1354). Listiny z roku 1348 a 1385 spomínajú Fiľakovo ako kráľovský hrad. V roku 1435 ho kráľ Žigmund dáva do zálohy Perényiovcom. V roku 1438 ho vlastní kráľovná Alžbeta, ktorá v novembri roku 1440 poverí Jána Jiskru z Brandýsa na vojenské zabezpečenie panstva. V roku 1483 vojská kráľa Mateja Korvína pod vedením Ondreja Lábatlana dobyjú hrad proti majestátu sa búriaceho Štefana Perényiho. Ten z hradu ujde. Kráľom Vladislavom II. v roku 1490 je správou hradu poverený budínsky kapitán Blažej Ráskai.

Turecke obdobie 1554-1593

Fiľakovo sa stalo na základe „odvekého práva“ majetkom Františka Bebeka, hlavného župana Gemerskej stolice, v r. 1544. Za jeho čias prebehla veľká modernizácia fiľakovského hradu. V r. 1548 bol rozšírený a opevnený podľa plánov talianskeho fortifikačného staviteľa Alessandra da Vedana, ktorý prihliadal na potreby obrany proti delostreleckým útokom. Vybudovali sa nové mestské hradby s bránami a nárožnými rondelmi, nadvädzujúce na opevnenie hradu tvoriaceho citadelu nad mestom. Vlastný hrad bol rozšírený o stredný hrad s dvojicou mohutných pentagonálnych bášt (západná do dnešných čias nesie meno Bebekova), a v mohutnom hrubom múre medzi nimi zriadili tri delostrelecké pozície a 6 výklenkov pre hákovnice. Ďalej sa pristaval parkanový múr s dvojicou okrúhlych narožných bášt vymedzujúci prístupový koridor do stredného hradu a dolný hrad. Ten tvorili tri polygonálne bašty a dve vežovité brány s padacím mostom, prístupovým koridorom a priekopou hlbokou 10 metrov. Do dnešných čias sa zachovala len časť nádvoria a západná brána.
Turci sa hradu nakoniec pomocou zrady zmocnia 16. júna 1554. Údajne zajatý Turek Aethiops slúžiaci na hrade (iné pramene uvádzajú Lefillu) prepašoval z hradu správu o zabudnutom okienku odkiaľ vyhadzoval odpadky. Sečiansky beg Kara Hamza sa hneď vybral do Fiľakova. Pod rúškom tmy Turci vyliezli na hradný vrch a pomocou povrazového rebríka sa naznačenou cestou dostali do horného hradu. Na nič netušiacich Bebekových drabantov strážiacich brány sa zrazu zhora zosypalo krupobytie striel. Obrancovia márne čakali na pomoc zvonku. Nejednotné uhorské vojsko ustúpilo potom, čo budínsky beg Toygon poslal na Fiľakovo silné vojsko s delostrelectvom. Obliehaná posádka dolného hradu medzi dvoma ohňami nakoniec kapitulovala. Tým sa na dlhé obdobie spečatil osud Novohradu aj okolitých stolíc. Hrad bol obsadený počas neprítomnosti kapitána Pavla Jánossyho. Stráže boli možno menej opatrné, ba zdá sa že využili neprítomnosť veliteľa a hojne sa posilnili vínom.
Niektoré pramene hovoria aj, že zradcami boli nemeckí žoldnieri (list študenta Martina z 9. sept. 1554), alebo že zradcom bol kňaz, ktorého Bebek zavrel do väzenia, a ktorý z pomsty prezradil cestu do hradu Turkovi, ktorého mali čoskoro prepustiť (Žigmund Forgách).
Turci potom oblasť pripojili k tureckej ríši ako nový fiľakovský sandžak. Novohrad sa teda rozdelil na tri sandžaky: sečiansky (Szécsény), novohradský (Nógrád) a fiľakovský. Turci vo Fiľakove opevnili múry mesta, vybudovali pod vedením Mustafu Sokoliho džámiju s minaretom, turecké kúpele, kvetinové a ovocné záhrady, stajne pre karavány, obchody, remeselnícke dielne, zdokonalili hradný vodovod, studňu a cisternu.
V rokoch 1556-1557 mala hradná posádka 49 janičiarov, 177 jazdcov a 89 azabov-vojakov pechoty. V rokoch 1568-1569 bolo na hrade 56 müstafízov a topčiov (delostrelcov), 109 jazdcov a 87 slobodných pešiakov (azabov). Vo Fiľakove sa v rokoch 1554-1593 vystriedalo 10 begov: Kara Hamza (do 1556), Velidžan (1556-1562), Hasan Prodovič (1562-1564), Arslan beg (1564), Mehemed (1575), Hasan (1576), Mahmud (1579), Korkud (1579-1590), Ali (1591) a Jusuf beg (1593).
Fiľakovo sa na dlhý čas stalo základňou pre turecké výboje. Zachoval sa list adresovaný všetkým mestám a dedinám zvolenskej stolice zo 14. apríla 1556, ktoré zaslal čierny beg Kara Hamza. Tu je ukážka jedného takého listu:

Vy mešťania, ktorí bývate pod hradom Zvolen a patríte ku zvolenskému zámku, píšem a nariaďujem vám, aby ste písomne hneď odpovedali, či budete platiť daň alebo nie. Lebo ak nechcete, tak vedzte, že vás prevelikým vojskom napadnem, vaše mesto do základov ohňom vypálim, vás všetkých spustoším a do zajatia odvediem. Dobre si pamätajte, ako blízko som bol od vášho mesta, ba ako som zbil zvolenských vojakov a koľko hláv, zástav a bubnov som vzal...

(úryvok z listu r.1591)

Mestá teda radšej zaplatili daň. Z roku 1562 je zaznamenaný vpád Turkov do muráňskeho kraja. V inom liste (30. jun 1562) Hasan Prodovič v slovenčine vyzíva rodiny v oblasti Banskej Bystrice, aby sa poddali v prospech fiľakovského sandžaku. Mahmud beg s obľubou písával:

...ak máte radi svoje hlavy daň ihneď prineste!

Beg Ferhad Hasan spustošil okolie Muráňa, Krásnej Hôrky a Miškovca. Keď v roku 1580 Dobšiná nezaplatila dane, beg mesto najskôr dôkladne napomenul a 14. októbra 1584 v noci prepadol, vyraboval a vypálil, 350 ľudí odvliekol. V roku 1584 na fiľakovskom verejnom trhu predali do otroctva 2000 kresťanov rôzneho veku a pohlavia.

Turci obsadzovali aj blízke hrady: Hodejov síce odrazil útok v roku 1560, ale podobne ako vo Fiľakove využili Turci neprítomnosť časti posádky a po rebríkoch v noci 10. 6. 1571 vnikli do hradu. Keďže už v roku 1566 obsadili Hajnáčku (mimochodom tiež využili neprítomnosť kapitána a časti posádky), Hodejov nemal pre nich vojenský význam a tak ho zbúrali.
Hrad Šalgov padol ešte na jeseň 1554 krátko po obsadení Fiľakova. Slobodná ostala len Šomoška. Celých 22 rokov v stave bojovej pohotovosti medzi Turkami obsadeným Šalgovom a Fiľakovom. V roku 1576 však bega Aliho prejde trpezlivosť a zaútočí na hrad utopený v nepriateľskom mori. Mladý neskúsený kapitán Mikuláš Modolóczy hrad po krátkom boji vzdá.

Oslobodenie

Cisárske vojsko podporované oddielmi uhorskej šlachty sa zmohlo k rozhodnému protiúderu až v roku 1593, aj to preto, lebo moc osmanskej ríše bola viazaná na iné bojiská. 10. novembra 1593 sa k Fiľakovu presunuli cisárske vojská pod velením Krištofa Tieffenbacha. Mesto začali obliehať 19. novembra 1593. Na pomoc Turkom tiahli begovia Kara Ali, Zülfikár a Osman s vojskom. 24. novembra prišiel cisárskym na pomoc Mikuláš Pálffy so 7000 vojakmi. Veliteľ hradu Ufressus nebol na hrade, čo sa ukázalo ako výhoda pre obliehateľov. Po delostreleckej príprave zaútočilo na hrad 4000 pešiakov. Turci odrazili ich útok za cenu veľkých obetí. Nakoniec ustúpili až do horného hradu kde 27. novembra 1593 kapitulovali. Po odchode Turkov v meste dobrovoľne ostalo 300 tureckých obyvateľov, ktoré postupne splynuli s miestnym obyvateľstvom. Menšie oddiely z hlavého vojska oslobodia aj blízku Šomošku a Šalgov. Turci tieto predsunuté pevnosti fiľakovského hradu vyprázdnia bez odporu.

1593
Oslobodenie Fiľakova v roku 1593

Zlatý vek Fiľakova

Po oslobodení Fiľakova veliteľmi hradu boli r. 1598 Michal Serényi a r. 1599 Honorius Tonhauser. V 17. storočí bol hrad aj mesto najvýznamnejšie v Novohrade. Stal sa sídlom komitátov Novohrad, Heves a Pest. Jeho vojenský a politický význam stúpal zo dňa na deň. Sem sa utiahla všetka šľachta z ohrozených oblastí a okrem valných zhromaždení Novohradu sa tu konali aj valné zhromaždenia a súdne stolice žúp Pest-Pilis-Solt a Heves s vonkajším Szolnokom. Toto obdobie je charakterizované bojmi medzi súperiacimi mocenskými skupinami habsburskej ríše, Štefana Bocskayho (1557-1606), Gabriela Bethlena (1580-1629) a Juraja Rákócziho (1593-1648).
Cisárske vojsko sa roku 1604 pokúšalo vytlačiť Bocskayho z východného Slovenska a zo Zátisia. Jeden prúd povstalcov pod vedením bývalého fiľakovského kapitána Františka Rhédeyho obsadí Gemer, Malohont a koncom decembra r. 1604 dôjde pod fiľakovský hrad. Ten ale bráni dobre zásobená posádka. Zanechá tu časť vojska a ďalej tiahne a obsadzuje Krupinu, Banskú Bystricu...
V marci 1605 sa vracia s janičiarmi a pomocou poddaných obsadí Fiľakovo. Po potlačení povstania sa veliteľom hradu stal Egídius Nagy a od roku 1607 Tomáš Bosnyák. Na nariadenie uhorského snemu bol hrad znovu opevnený v rokoch 1608, 1609 a 1613. 4. mája 1615 vypukol na hrade požiar, horelo aj mesto. V roku 1619 bol ale znovu opravený.
Boje stavovského povstania naberajú na intenzite. Počas odboja Gabriela Bethlena je 14. 9. 1619 znovu obsadené Fiľakovo. V roku 1621 však vnútorný rozklad v Bethlenovom vojsku dopomôže cisárskym vojskám s pomocou Juraja Széchyho získať spät Fiľakovo a Szécsény. Hradný kapitán Herencsényi, predtým prívrženec Bethlena, sa neskôr sám zúčastní dobytia Fiľakova 9. 4. 1621 pre kráľa.
10.4. 1621 zomrie na hrade kde kedysi býval kapitánom, teraz ako väzeň generál František Rhédey. Bethlen s asi 10.000 vojakmi obľahne Fiľakovo, ale neskôr sa stiahne až k Novým Zámkom. Začiatkom októbra 1623 znovu pritiahne pod Fiľakovo, ale potom ustúpi.
Kráľ Ferdinand II. vymenuje za kapitána hradu znovu Tomáša Bosnyáka. V roku 1630 je majiteľkou Judita Bosnyáková. Mesto ako hlavné sídlo Novohradu prežíva teraz svoj najväčší rozkvet. Prosperuje tu evanjelické gymnázium, rozvíjajú sa remeslá a cechy. Hrad pozostáva z horného, stredného a dolného hradu. Na blízkej, tzv. Červenej skale (Vöröskő) stojí okrúhla pozorovacia bašta. Na Strážnej hore (Őrhegy) smerom na Lučenec boli postavené stráže. Ako ďalej dokazujú rytiny a staré plány, mesto bolo obohnané hradbou so strieľňami a baštami. Pred hradbou bola ešte priekopa a palisády. V meste sa nachádzali 4 sakrálne stavby: mohutný protestantský kostol s dvoma vežami a farou, rímskokatolícky kostol s farou a františkánskym kláštorom, dve turecké sakrálne stavby, dve budovy kúpeľov, radnica a rezidencie zemepánov, budovy škôl a gymnázia a ďalšie murované i poschodové domy. Realistické obrazy a plány mesta a hradu, vyhotovené veľmi precízne pochádzajú od francúzskeho inžiniera Johanna le Dentu (1670). Stavby sa po roku 1682 nezachovali. Bolo by zaujimavé urobiť na území mesta archeologický prieskum.

legenda
Pôdorys Fiľakova zo začiatku 17. storočia

Počas povstania Juraja Rákocziho I. sa kapitán hradu František Wesselényi pridá na cisárovu stranu. V roku 1645 do mesta vtiahne generál Farkaš Puchaim. Roku 1648 Rákóczi zomrie a skončí sa aj 30 ročná vojna. Kapitánom hradu je v rokoch 1645 až 1653 Adam Wesselényi, dedičným hlavným kapitánom je od roku 1657 Štefan Koháry I.
Posádku na hrade v roku 1652 tvorilo 197 nemeckých pešiakov, 300 husárov, 150 hajdúchov, 25 delostrelcov a 7 iných vojakov. O vojakoch a dôstojníkoch Fiľakova existujú archívne údaje z rokov 1634-1681.

Apokalypsa

V roku 1664 sa kapitánom hradu stane Štefan Koháry II., známy svojou neochvejnou vernosťou cisárovi. V roku 1672 dá opraviť hradné múry, akoby tušil, že ich bude znovu potrebovať. Za jeho velenia vypukne ďalšie povstanie vedené Imrichom Thökölym. Thökölymu pošle Osmanská ríša, prirodzený nepriateľ Habsburgovcov, najväčšiu armádu, akú kedy poskytla odbojným uhorským stavom. Využijúc túto možnosť Thököly sa zradne spriahne s Turkami. Jeho heslo: 'účel svätí prostriedky'. Turecko-kurucké vojská zaútočili na Fiľakovo v roku 1678, ale mesto a hrad nedobyli. Thököly sa však vracia k Fiľakovu v roku 1682. Tento rok spečatí budúci osud mesta. 22. augusta 1682 pritiahli k Fiľakovu prvé oddiely turecko-kuruckých vojsk a ich počet zo dňa na deň rástol. Začalo sa obliehanie. O význame Fiľakova svedčí aj veľkosť armády ktorú Thökölymu poslal turecký sultán. Celkovo sa na obliehaní mesta zúčastnilo 60.000 vojakov (Matej Bel píše až 100.000). Počet obrancov bol okolo 4.000 vrátane obyvateľov mesta. Útočníci boli teda v značnej presile. Thökölyovci najali akéhosi Andreja Braka, aby za 20.000 toliarov podpálil svoj dom vo Fiľakove. Posádka hradu, ktorá by šla hasiť požiar by bola napadnutá Turkami. Kapitán sa to však dozvedel, dal Braka popraviť, mŕtvolu na 4 časti rozťať a pred mestom na koloch vyvesiť. Boj o Fiľakovo je opísaný v denníku očitého svedka Mateja Milesa. Na svitaní 3. septembra dopadli na mesto prvé granáty. O pol šiestej vznikli požiare na viacerých miestach, o 9-tej horelo už celé mesto, kalvínsky aj katolícky kostol s kláštorom ľahli popolom. Paša Seldi ostreľoval hrad zo severu, paša Ibrahim z východnej strany. Michal Apafy a generál Michal Teleki útočili na mesto a hrad z juhu. Koháry stiahol vojsko do hradu. Útok nasledoval útok a obrancovia boli čoraz vyčerpanejší. Posádka hrdinsky bránila hrad, lež únava podkopávala morálku mužstva. Petróczi, Szirmay, Petneházy a Kezer vyzývali Koháryho, aby hrad vzdal. Z mesta sa na pomoc hradu stiahli Lukáš Nácsay, Štefan Csont, Gregor Kakukk s jednotkami. Zradil veliteľ stráže Pavel Gyürky, ktorý sa s častou nemeckého vojska pridal k útočníkom.
Nádej na záchranu slabla každým dňom, posádka sa začínala búriť. Veliteľ však ostával hluchý. Sluch mu zlepšila až hrozba, že ho zhodia z hradieb ak sa nepoddá a neukončí ich beznádejné položenie. Napriek tomu Koháry hrad nikdy nechcel vydať. Proti jeho vôli hradná posádka kapitulovala po dvoch týždnoch ťažkého obliehania 10. septembra 1682. Celé mesto bolo úplne zrovnané so zemou. V hrade zhoreli nenahraditeľne cenné listiny archívu troch stolíc: Heveš, Vonkajší Szolnok a Pešt-Piliš-Šolt. 16. septembra 1682 vo Fiľakove odovzdal Thökölymu Ibrahim paša list, v ktorom ho turecký sultán menuje za uhorského kráľa. Sultán mu prostredníctvom veľkovezíra poslal symboly kráľovskej moci: plášť, meč, budzogáň, zástavu a korunu. Thököly si však na poslednú chvílu zmyslel, že kráľovský titul nepríjme. Aj naďalej používal titul knieža a pán Uhorska.
Celkové zničenie mesta bolo tak rozsiahle, že sa len pomaly znovu zaľudňovalo. Všetky cechy a remeselnícke dielne sa odsťahovali do neďalekého Lučenca. Štefan Koháry dal po návrate zo zajatia postaviť nový kostol (1725) s kláštorom františkánov. Hrad už nedal obnoviť, ale postaví si v meste kaštieľ. Od kráľa za svoju vernosť získa obrovské majetky. V roku 1696 je vo Fiľakove už len 24 domov zemepánov, 8 domov armalistov, 13 domov vojakov a niekoľko obydlí vdov a chudoby.

Súčanosť hradu

Historicko archeologický prieskum hradu uskutočnilo Maďarské národné múzeum v Budapešti v roku 1944 pod vedením dr. Jánosa Kalmára. Po vojne boli nálezy z Budapešti odovzdané Slovenskému národnému múzeu v Bratislave. Prieskum hradu začal dr. Kalmár odkryvom podzemnej miestnosti v prístupovom koridore stredného hradu. Ďalej sa preskúmalo 6 miestností na hornom hrade. Očistila sa šachta obilnice a pec na pečenie chleba na hornom nádvorí a preskúmala stratigrafia ďalšej šachty. V strednom hrade preskúmali cisternu a studňu a tri delostrelecké pozície. Pri severozápadnej pozícii sa objavila zrejme hrnčiarska pec. Další výskum prerušili vojnové udalosti.

fulek
Fiľakovský hrad na starej pohľadnici

Archeologické nálezy

Na hrade sa našlo veľké množstvo keramiky, črepov a kachlíc. Ďalej sa našli fajky a iné predmety a nástroje: kladivá, kliešte, vrtáky, sekery, čakany, kosáky, lopata, atď. Našli sa tiež rôzne nože, murárska lyžica, jedálenské príbory, nožnice, náprstky, turecký bronzový svietnik, drumbľa. Medzi osobité nálezy patria mince a prstene. Našla sa aj bazaltová forma na odlievanie prsteňov, zlomky hodinových ručičiek aj veľký úlomok z hodín na hodinovej bašte. Ďalšie nálezy sú sklenené, rôzne úlomky, nádoby a poháre. Zbrane a jazdecká výstroj: našli sa strelky z kuší, hrot tureckej kopije, bojové sekery a valašky, šable, díky, turecké jatagány hlaveň tureckej pušky, železné a olovené guľky do pušiek a aj forma na ich odlievanie. Našlo sa tiež obrovské množstvo delových gúľ kamenných a železných a potreby na čistenie diel. Z jazdeckého výstroja sú to rôzne podkovy, strmene, ostroha a časť zubadla.

Konzervačno-spevňovacie práce začal Ústav pamiatkovej starostlivosti v 70-tich rokoch 20. storočia. Obnovená bola najmenej poškodená Bebekova bašta, zakonzervovaná hodinová veža a múr s delostreleckými pozíciami stredného hradu. Mesto hrad sprístupnilo verejnosti v roku 1993. 8. septembra 1999 bol v spolupráci s Chránenou krajinnou oblasťou Cerová vrchovina otvorený na hrade náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje aj zaujímavú geologickú minulosť hradného vrchu, tvoreného okrajovým valom sopečného krátera typu maar.
Archeologický výskum a pamiatková obnova hradu pokračujú od r. 2003. Využitím domácich i zahraničných grantových prostriedkov sa počas uplynulých rokov podarilo zaistiť bezpečnejší prístup na hrad, opraviť Perényiho baštu a vybudovať výstavné priestory Hradného múzea vo Fiľakove v Bebekovej bašte. Stála expozícia bola slávnostne otvorená 15. augusta 2008. Ochodza bašty bola premiestnená na svoje pôvodné miesto v roku 2009.

Použitá literatúra:

  1. Hernády Károly, Nógradi várak, Panoráma 1982
  2. J. Halaj a kol., Novohrad, Regionálna vlastivedná monografia, 1.diel: Príroda, Osveta, Martin 1985
  3. Novohrad, Regionálna vlastivedná monografia, 2.diel: História
  4. Krásy Slovenska 1-2. 1995, str. 26
  5. Jozef Drenko, Fiľakovský hrad, Lučenec, 1992
  6. Jozef Drenko a kolektív, Fiľakovo, monografia pri 750. výroči 1. písomnej zmienky o meste, MSÚ Fiľakovo 1996
  7. P. König Kelemen, Fülek vára, 1942